| Materialistický a biblický pohľad na svet - 2. diel |
|
| Autor: Drahoslav Vajda |
|
Biblický pohľad na svet (upútavky na publikáciu; ISBN 978-80-971486-5-2) Či neviete, či ste nepočuli, či vám nebolo zvestované od počiatku, či nerozumiete základom zeme? Pozdvihnite svoje oči k výšinám a viďte, kto to všetko stvoril? Ak si nepočul: Večný Boh Hospodin, ktorý stvoril konce zeme, neustáva ani nezomdlieva; nikto nevystihne jeho rozum! On rozprestrel nebesia ako tenké tkanivo a roztiahol ich ako stánok na bývanie. Izaiáš 40. kapitola Publikácia "Drahoslav Vajda: Materialistický a biblický pohľad na svet - 2. diel Biblický pohľad na svet" vyšla vo vydavateľstve SOLAS v máji 2022 a bola bezplatne distribuovaná všetkým odberateľom časopisu Solas ako príloha k číslu 55, leto 2022. Je dostupná aj v kamenných obchodoch, cez internet na web stránkach kníhkupectiev IKAR, Martinus, Panta Rhei. Publikáciu vyhľadajte na ich web stránkach zadaním plného mena autora alebo čísla ISBN 978-80-971486-5-2. Podobne tak aj prvý diel "Drahoslav Vajda: Materialistický a biblický pohľad na svet - 1. diel Materialistický pohľad na svet", ktorý tlačou vyšiel vo vydavateľstve SOLAS v januári 2022 a bol bezplatne distribuovaný všetkým odberateľom časopisu Solas ako príloha k číslu 53, zima 2021. Je dostupný v kamenných obchodoch, cez internet na web stránkach kníhkupectiev IKAR, Martinus, Panta Rhei. Publikáciu vyhľadajte na ich web stránkach zadaním plného mena autora alebo čísla ISBN 978-80-971486-4-5. V ďalšom sú uvedené upútavky na obsah publikácie roztriedené po častiach a oddieloch Predhovor autora Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem. 1. Mojžišova 1:1 Počujte to, všetky národy;
pozorujte ušami, všetci obyvatelia sveta. Žalmy 49:2 Pristupujeme k preskúmaniu druhého svetonázoru, biblického pohľadu na svet. V tomto pohľade je svet prijímaný ako jeden kompletný celok zložený z viditeľnej materiálnej a neviditeľnej duchovnej nadprirodzenej sféry. Obe sféry sú reálne, existujúce, aj keď duchovná nadprirodzená sféra nie je fyzickým zmyslom priamo dostupná. Tento prístup však poskytuje zjednocujúci, zmysluplný, nerozporný a pochopiteľný pohľad na svet, v ktorom žijeme. Poukázať na túto skutočnosť je hlavným cieľom tohto dielu. Žilina máj 2022 Prvá časť Prvotná príčina pôvodu, vzniku a existencie sveta I. oddiel Svet je pochopiteľný len v Bohu Ľudská skúsenosť hovorí o existencii duchovného sveta a dnes už aj výsledky prírodných vied poukazujú na jeho reálnosť. Oboje poukazuje na to, že náš skutočný reálny svet je zložený a tvorí ho sféra materiálna a sféra duchovná. Keď je toto ľudská skúsenosť, potom jediným rozumným prístupom k skúmaniu vesmíru, života a ich pôvodu sa javí prístup, ktorý rešpektuje existenciu materiálneho a aj duchovného bytia (materiálnej a duchovnej sféry). Svet je pochopiteľný len v Bohu. Vylúčením duchovnej sféry sa svet stáva nereálny, nekompletný a predovšetkým nepochopiteľný. Kapitola A
Biblický pohľad na svet – rámcový náčrt Obrovský, priepastný a neprekonateľný rozdiel medzi týmito dvoma prístupmi v pohľade na svet, materialistickým a biblickým svetonázorom, je predovšetkým v tom, že: Materialistický svetonázor stavia na neoverených a neoveriteľných predpokladoch. Biblický svetonázor stojí na spoľahlivom sebazjavení Boha a poznaní zapísanom v Biblii. Prvotnou príčinou pôvodu a vzniku všetkého jestvujúceho je sám Boh. V biblickom pohľade je stvorený svet otvorený systém a v existencii ho udržuje sám Boh. Prvotnou príčinou všetkého existujúceho je sám trojjediný Boh – toto je všetko určujúce prehlásenie biblickej viery a biblického pohľadu na svet a hlavné posolstvo tejto časti, tohto dielu a celej publikácie. II. oddiel
Viera v biblickom pohľade Súčasťou každého pohľadu na svet, každého svetonázoru, nech už je akýkoľvek, je presvedčenie o veciach, ktoré sa nevidia, teda o skutočnostiach, ktoré sú nedostupné ľudskej skúsenosti či vedeckému skúmaniu. Presvedčenie o veciach, ktoré sa nevidia, je viera. To ale znamená, že akýkoľvek svetonázor, aj materialistický, je založený na viere. Aj biblický pohľad na svet, biblický svetonázor, je založený na viere. Zdrojom tohto presvedčenia, zdrojom biblickej viery je Božie zjavenie, zapísané Božie slovo. Biblická viera je viera v Boha Biblie a jeho sebazjavenie. Kapitola A
Viera v Boha Biblie Biblická viera, viera v Boha Biblie spočíva v tom, že sa Boh sám dal poznať a zjavil sa človeku. Boh sa v Biblii zjavuje ako večná bytosť, ktorá existuje sama osebe a ktorá je prvotnou a jedinou príčinou všetkého existujúceho. Nikdy nebol okamih, keď Boh neexistoval. Definícia viery je obsiahnutá vo veršoch Židom 11:1, 3 a 6. V biblickom pohľade na svet ide o upriamenie viery na osobu Boha, na jeho dielo a jeho slovo. Kapitola B
Biblická nádej Vo verši Židom 11:1 sa píše: „A viera je podstatou toho, na čo sa človek nadeje…“ Aj v biblickom pohľade na svet je viera nástrojom, ktorým prijímame veci budúcnosti, ktoré sú nám ešte neviditeľné a nedostupné. Biblické ponímanie slova nádej je však iné, ako mu rozumieme v bežnom živote. biblickom ponímaní má však slovo nádej iný význam. V Biblii slovo nádej vyjadruje istotu o budúcich veciach, ktoré sa ešte len majú stať (Kolosenským 1:5; Títovi 1:2 a 2:13; Rímskym 5:2). Je to slovo, ktorým sa pomenúva to, čo Boh dal ako zaručené zasľúbenie, čo sa zaručene stane. III. oddiel Čo môžeme vedieť o Bohu a jeho existencii Kapitola A
Boh existuje a môžeme ho poznať Boh existuje a môžeme ho poznať. Tieto dve konštatovania sú základom biblickej viery a biblického poznávania sveta, v ktorom žijeme. Všetko, čo vieme o Bohu, vieme preto, lebo on sám sa rozhodol dať sa poznať. Boh je poznateľný Boh je poznateľný, ale nie našimi zmyslami tak, ako poznáme obklopujúci nás materiálny svet. Trojjediný Boh sa však človeku zjavil natoľko, že je možné mu prisúdiť určité vlastnosti či charakteristiky. V ďalšom texte predložíme niektoré jeho charakteristiky (predložený opis nie je vyčerpávajúci). Kapitola B
Božie vlastnosti (atribúty) Boh je duch (Ján 4:24), je večný, je samojestvujúci (samoexistujúci), nemenný, všemocný, všetko vediaci, všadeprítomný. Boh je láska, je pravda, je život. Boh je dokonalá svätosť, dokonalá spravodlivosť, dokonalá vernosť (je svetlo). Boh je dobrotivý, ale prejavuje aj svoj hnev voči všetkému, čo je nesväté a hriešne – Boh je spravodlivý, je sudca. S jeho spravodlivosťou súvisí aj súd. Z hľadiska jeho vzťahu k stvorenému svetu je Boh Stvoriteľ, je Sudca a je Spasiteľ. Aj z hľadiska jeho mena a titulov ide o zjavenie opisujúce osobu Boha, jeho existenciu a stvoriteľskú a vykupiteľskú činnosti (pozri zdroje31)-34)). 1. Boh je duch Boh je duch, a tí, ktorí sa mu modlia, musia sa modliť v duchu a v pravde (Ján 4:24). Vo verši Ján 4:24 je uvedené, že Boh je duch. Boh je celou podstatou svojho bytia duchovná bytosť – je duch celým svojím bytím. Týmto výrazom a celým veršom upriamuje Písmo pozornosť na Boha ako na živú existujúcu bytosť a na podstatu celej jeho bytosti. Keď hovoríme, že Boh je bytosť, hovoríme tým, že Boh je živý, je živá bytosť, má svoje „ja“. Boh je jediný a jedinečný. Je nestvorený, je nezapríčinený, je večne-samo-existujúci a iného takého niet. Boh je neviditeľná, absolútne mocná bytosť. Má moc a vládu nad všetkým, čo existuje. Je od všetkého nezávislý – nezávisí od nikoho a ničoho –, je absolútne slobodný, suverénny, zvrchovaný. K svojej existencii nepotrebuje nič zvonku – nič, čo je mimo neho. Je samo-existujúci a sebestačný. 2. Boh je večný a prebýva vo večnosti Boh je večný a prebýva v sfére bytia („prostredí“) večnosti. Boh je večný „Či nevieš? Ak si nepočul: Večný Boh Hospodin, ktorý stvoril konce zeme, neustáva ani nezomdlieva; nikto nevystihne jeho rozumu!“ (Izaiáš 40:28) Večné bytie, večné jestvovanie je základná vlastnosť Boha. To, že je večný, hovorí o podstate jeho bytia, ktorú nemá žiadna zo stvorených bytostí. To, že Boh je večný, znamená, že jeho bytie nemá počiatok ani koniec. Boh sa nemení Večnosť Boha poukazuje aj na jeho nemeniteľnosť. Nemeniteľnosť znamená, že sa nemení vo všetkých svojich vlastnostiach. Jeho nemennosť má pre nás ľudí ešte aj iný, osobnejší význam. Nemusíme sa napríklad báť, že keď nás skôr miloval v Kristovi, že v budúcnosti zmení svoj vzťah k nám a prestane nás mať rád. Rovnako tak si ale nesmieme myslieť, že zmení svoj postoj k hriechu. Boh prebýva vo večnosti „Lebo takto hovorí vysoký a vznešený, ktorý obýva večnosť, ktorého meno je Svätý…“ (Izaiáš 57:15). Boh je večný a prebýva vo večnosti To, že Boh prebýva vo sfére večnosti, hovorí o spôsobe jeho existencie. Večnosť ako nestvorená sféra prebývania je vlastná iba Bohu. Nemá príčinu a nemá počiatok ani koniec. Z tejto a iných výpovedí Písma môžeme usúdiť, že večnosť je „niečo“ a Boh prebýva „niekde“ a v „niečom“. Boh je všadeprítomný Boh je všadeprítomný. Túto skutočnosť zjavuje Písmo a uchopujeme ju súhrnne z rôznych veršov.
Jednota podstaty bytia Boha a spôsobu jeho existencie Večnosť Boha poukazuje nielen na nezapríčinenú a nezávislú podstatu jeho bytia, ale, ako píšeme vyššie, aj na ničím nezapríčinený a od ničoho nezávislý spôsob jeho existencie. Človek, stvorená časná bytosť (podliehajúca času), prebýva v stvorenej sfére svojho prebývania (zem). (Pojem časnosť vysvetlíme nižšie v VIII. oddiele v kapitole A.) Boh je všadeprítomný súčasne v celom stvorenom svete. Je to tak preto, lebo prebýva vo večnosti a večnosť presakuje obe stvorené sféry prebývania (nebesia a zem). 3. Boh je večný Kráľ Podľa Písma Boh je zvrchovaným vládcom (Kráľom) všetkého, čo existuje. Zvrchovane vládne ako nad všetkými stvorenými bytosťami (nielen nad jednotlivcami, ale aj nad dejinami národov a ľudstva ako takého, rovnako tak aj nad anjelmi), tak aj nad samotným a celým tvorstvom (nad prírodnými živlami, nad prírodnými javmi, nad hmotou, nad prírodnými zákonmi).
IV. oddiel
Boh je prvotnou príčinou všetkého existujúceho
Kapitola A
Boh povedal a stalo sa
Ako (akým spôsobom) bolo všetko stvorené? Jednou z prvých vecí, ktoré Biblia zjavuje o Bohu, je to, že konal prostredníctvom svojho hovoreného slova, svojej reči – prikázal „nech je!“ (nech jestvuje!) alebo „nech sa stane to a to!“. Svojim vyrieknutým rozkázaním priviedol do existencie dovtedy neexistujúce veci. V 1. knihe Mojžišovej v 1. kapitole je zapísané, ako vzniklo všetko existujúce. Stalo sa to tak, že Boh povedal, prehovoril, riekol, rozkázal – teda, že použil na to svoje hovorené slovo, svoju reč. Predtým neexistovala žiadna hmota (matéria), žiaden priestor ani čas. Kapitola B
Boh je Stvoriteľ všetkého existujúceho
Boh je prvotnou príčinou všetkého existujúceho Boh je prvotnou a jedinou príčinou a pôvodcom všetkého neživého a živého stvoreného. Nič z toho, čo existuje, nebesia a zem a všetko, čo je na nebi a na zemi, pred Božou stvoriteľskou činnosťou neexistovalo. V súvislosti so stvorením vznikajú rôzne otázky. Napríklad: Ako dlho trvalo stvorenie? Kedy a v akom poradí boli jednotlivé veci stvorené? Ako bolo všetko stvorené? Z čoho bolo všetko stvorené? V nasledujúcich kapitolách sa týmto a im podobným otázkam budeme venovať. Kapitola C
Pôvod života 1. Život a živé organizmy – vysvetlenie Definícia života a živých organizmov podľa biológie Materialistický pohľad na svet nemá správne chápanie života, pretože nemá správne porozumenie toho, čo je duch, duša (myseľ, vôľa, svedomie, cítenie, morálka atď.) a čo je samotný život. Definícia života a živých bytostí podľa Písma Život existuje a prejavuje sa existenciou živých bytostí. Samostatnú kategóriu života predstavuje Boh ako večná nestvorená živá osoba, bytosť. Ako píšeme aj vyššie, Boh má život sám v sebe – je zdrojom života. On je zdrojom života všetkých živých bytostí, ktoré sám stvoril. 2. Pôvod a zdroj života Vo svojom bytí Boh existuje sám osebe – život má sám v sebe. Život je jedným z jeho základných vlastností (atribútov). Pôvodcom, zdrojom všetkého života, všetkého živého, je Boh a Božia stvoriteľská činnosť. Niet iného zdroja života. 3. Život zemských tvorov Výraz život zemských tvorov označuje fyzickú, živočíšnu, organickú existenciu na tejto zemi prejavujúcu sa v samočinnom pohybe, v samo hýbaní. Boh stvoril živé tvory, ktoré žijú v moriach (vo vode), a nazval ich „živá duša“ alebo aj „hemživé tvory“. Stvoril aj vtáctvo, ktoré lieta na oblohe (1. Mojžišova 1:20-23) a živočíchov na súši. Ako korunu tvorstva na zemi stvoril Boh človeka. Na počiatku smrť v stvorenstve neexistovala. Ako smrť a porušenie vstúpili do veľmi dobre stvoreného sveta, píšeme v VII. oddiele v kapitole B paragrafoch 1 a 2. Otázka smrti je kľúčová skutočnosť, v ktorej sa diametrálne rozchádzajú biblický a materialistický svetonázor. 4. Večný život Pod životom si bežne predstavujeme náš pozemský (časný) biologický život. Rozumie sa ním prirodzená životaschopnosť, ktorá sa smrťou stráca. Písmo hovorí ešte aj o inom živote – o večnom živote. (Viac o tomto píšeme v VII. oddiele v kapitole B paragrafe 3; v štvrtej časti v II. oddiele a v dodatku C.)
Kapitola D
Sedem dní stvoriteľského týždňa
Ako dlho trvalo stvorenie?
Čo bolo v jednotlivých dňoch stvorené? Stvoriteľský týždeň trval sedem 24-hodinových (kalendárnych) dní, teda dní, ktorých dĺžka je definovaná ránom a večerom, východom a západom slnka.B) Taxatívny popis diela stvorenia je uvedený v prvej kapitole 1. knihy Mojžišovej. Z popisu stvoriteľského týždňa a výpovede celého Písma rozumieme, že v stvoriteľskom týždni boli stvorené všetky veci, štruktúry, formy, ktoré dnes nachádzame v celom vesmíre.
Prvý deň stvoriteľského týždňa Počiatok stvorenia je počiatkom prvého dňa a zároveň počiatkom celého stvoriteľského týždňa. Všetko, čo Boh v tento deň stvoril, je uvedené vo veršoch 1. knihy Mojžišovej 1:1-5. Prvý deň skončil a jeho ukončenie je ohlásené vyslovenou frázou: A bol večer, a bolo ráno, prvý deň. Prvých šesť dní stvoriteľského týždňa je vyplnených Božou činnosťou, a to takou, že v každom dni Boh stvoril niečo nové, čo dovtedy neexistovalo. Stvoriteľský týždeň trval sedem dní, pretože má sedem dní. Aj siedmy deň patrí do stvoriteľského týždňa. Siedmemu stvoriteľskému dňu môžeme teda rozumieť tak, že to bol deň, ktorým bol ustanovený a vyhlásený odpočinok ako spôsob existencie pre človeka, celé tvorstvo a svojím spôsobom aj pre Boha, lebo výsledkom ukončenia stvorenia bolo to, že už viac nebolo potrebné nič stvoriť. Ďalšie o stvoriteľskom týždni Všetko čo existuje, existuje len preto, že to Boh stvoril, povolal/zavolal do existencie alebo ustanovil svojím rozhodnutím. Aj odpočinok existuje len preto, lebo Boh odpočíval a odpočinok pre človeka a všetko živé svojím rozhodnutím ustanovil.
Aký zámer sa dosiahol ukončením diela stvorenia? Po tom, ako v šiestich dňoch boli dokonané nebesia i zem i všetko ich vojsko (1. Mojžišova 2:1), v siedmom dni, ako píšeme vyššie, keď Boh odpočinul od svojho diela, ktoré činil, malo aj celé tvorstvo v plnom Božom zaopatrení, v Božom odpočinku navždy žiť a prebývať. Neskôr však došlo k udalosti, pre ktorú je to už všetko inak – došlo k porušeniu všetkého toho veľmi dobrého. O tejto udalosti píšeme v VII. oddiele v kapitole B.
V. oddiel
Uskutočnenie Božích stvoriteľských plánov
Kapitola A
Stvorenie skrze druhú osobu trojjediného Boha Nový zákon jednoznačne zjavuje, že Božie stvoriteľské plány boli uskutočňované skrze druhú osobu trojjediného Boha, skrze večného Božieho Syna, ktorý neskôr prišiel na túto zem v ľudskom tele ako Ježiš Kristu z Nazareta, a oživujúcou mocou Svätého Ducha (1. Mojžišova 1:2).
Kapitola B
Z čoho je všetko stvorené? Písmo vo vzťahu k stvoreniu zjavuje, že sa tak stalo z vôle Boha. Písmo však poukazuje aj na to, že všetko viditeľné (materiálne) vzniklo z neviditeľného (nemateriálneho): „Vierou rozumieme, že sú veky ustrojené slovom Božím, áno i tomu, že nie z viditeľných vecí povstalo to, čo sa vidí“ (Židom 11:3, preklad podľa prof. Roháčka). (Poznámka k prekladu verša: Na mieste slova veky v niektorých prekladoch stojí slovo svety.) Všimnime si, že tento verš nešpecifikuje, z čoho bolo všetko tvorstvo stvorené, ale vysvetľuje, z čoho to všetko stvorené nebolo stvorené. Tento verš tiež ale netvrdí (výslovne, explicitne), že Boh stvoril z ničoho („ex nihilo“).
Kapitola C
Postupnosť stvorenia Pred tým, ako Boh začal tvoriť, neexistovalo nič z toho, čo existuje teraz. Neexistovala žiadna hmota, žiadna látka. Neexistovali nebesia, neexistovala zem, neexistovali anjeli ani živé zemské bytosti a neexistoval ani hviezdny svet (vesmír). Existoval len Boh a sféra jeho prebývania (večnosť). Táto kapitola je doplnením kapitoly D zo IV. oddielu. Počiatok stvorenia Stvorenie malo svoj počiatok. V Písme čítame, že: Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem (1. Mojžišova 1:1). Šiesty deň Boh prehovoril, prikázal, aby zem vydala živú dušu podľa jej druhu: hovädá a plazy a zemskú zver podľa jej druhu! Všetky živočíchy vznikli podľa svojho druhu. Všetky živočíchy, každá živá duša, od počiatku existujú podľa druhu. Písmo ani v náznakoch nepripúšťa, že by došlo k postupnej premene vodných živočíchov na suchozemské tvory vrátane človeka. V tomto dni sa Boh rozhodol učiniť človeka. Človek, ľudská bytosť, bol stvorený inak ako všetky iné živočíchy, ako iné živé duše. A Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer, a bolo ráno, šiesty deň. Boh najprv človeku a „každej živej duši“ stvoril životný priestor a všetko, čo s tým súvisí.
VI. oddiel
Človek – stvorená bytosť
Kapitola A
Stvorenie človeka a pôvod ľudstva Biblia jasne uvádza, že Božím rozhodnutím bol prvý človek stvorený v šiesty deň stvoriteľského týždňa podľa Božieho obrazu a podľa jeho podoby (1. Mojžišova 1:26-27). Prvou ľudskou bytosťou bol Adam. Bol Bohom sformovaný z prachu zeme a z vlastného Božieho dychu života – tak sa človek stal živou dušou (1. Mojžišova 1:27 a 2:7). 1. Dokonalé stvorenie Na základe skutočnosti, že človek bol stvorený na Boží obraz a jeho podobu, môžeme porozumieť, že Adam s Evou boli stvorení ako dokonalé ľudské bytosti. Dokonalé bolo všetko neživé aj živé. Dokonalý bol vesmír, rastlinná a živočíšna ríša a dokonalý bol aj Adam (človek). Takto chápeme stvorenie človeka podľa veršov 26-27 z 1. kapitoly 1. knihy Mojžišovej. Biblia zjavuje, že Boh všetky veci stvoril dokonale a odrazu v šiestich dňoch sedemdňového stvoriteľského týždňa. Všetko bolo hotové a celé dielo stvorenia vo stvoriteľskom týždni ukončené. Nič nebolo treba dopĺňať, meniť či opravovať. 2. Stvorený na Boží obraz Písmo zjavuje, že stvorenie človeka bolo podľa vopred naplánovaného zámeru a účelu (1. Mojžišova 1:26, Jeremiáš 30:22, Ezechiel 36:28). Do chvíle stvorenia človeka Boh prehlasoval všetko, čo stvoril, za dobré (1. Mojžišova 1:25). Usudzujeme, že stvorenie bez človeka bolo dobré, ale bez neho nebolo úplné, lebo až po jeho stvorení Boh prehlásil všetko za veľmi dobré (1:31). 3. Zloženie ľudskej bytosti Človek, hoci je integrálna, celistvá a kompaktná ľudská bytosť, je zložený z materiálnej zložky (fyzické telo) a nemateriálnej, duševnej či duchovnej zložky, ktorá definuje jeho individualitu, jeho ja. V tomto pohľade rozoznávame materiálnu (fyzickú, hmotnú), viditeľnú časť a časť nemateriálnu, neviditeľnú (nehmotnú, duchovnú). Prvá časť nesie aj pomenovanie fyzické telo (telo) a tá druhá pomenovanie duša alebo aj duch; alebo spolu ako jeden celok: duch a duša. Hovoríme teda o dvojzložkovej bytosti. Tak je to hlavne v písmach Starého zákona. Novozmluvné zjavenie prináša pohľad na ľudskú bytosť ako na trojzložkovú, lebo samotnú nemateriálnu zložku považuje za zloženú z dvoch samostatne rozpoznateľných zložiek, a to z ducha a z duše. VII. oddiel
Človek a ľudstvo v prítomnosti
Kapitola A
Človek po stvorení Po stvorení bol Adam bezhriešnou a nesmrteľnou bytosťou, lebo hriech a smrť na počiatku ešte v ľudskom rode neexistovali. Potenciálnu nesmrteľnosť mu podľa všetkého zabezpečoval strom života. Boh človeku pripravil domov, rajskú záhradu, do ktorej ho po stvorení umiestnil. V rajskej záhrade sa okrem iných nachádzali aj dva zvláštne stromy: strom života a strom poznania dobrého a zlého. V rajskej záhrade mal človek plné Božie zaopatrenie po všetkých stránkach. Adam s Evou sa nemuseli o nič starostiť ani namáhavo pracovať. Adam však neuposlúchol Boží príkaz nejesť ovocie zo stromu poznania dobrého a zlého – zhrešil. Adam, človek, priviedol na svet a do života smrť a porušenie. Kapitola B
Človek po páde do hriechu 1. Dôsledky Adamovej neposlušnosti Adamova neposlušnosť Božiemu príkazu bola príčinou, že do jeho života vstúpil hriech. Hriech sa zmocnil celej jeho bytosti a ten (hriech) teraz kraľuje nad človekom v smrti (Rímskym 5:21), lebo odplatou za hriech je smrť. Hriech a smrť sa dotýkajú každej stránky ľudskej bytosti a jej existencie. Smrť vždy znamená určité oddelenie či odlúčenie. Má tri stránky, tri úrovne: duchovnú, fyzickú a večnú. Hriešna prirodzenosť človeka (pomenovaná aj ako starý človek) po páde Adama ovplyvňuje a riadi všetky stránky ľudskej bytosti. (Pozri dodatok C) Adamovou neposlušnosťou utrpela aj príroda. Bola prekliata aj samotná zem. Dobrou správou je, že v rajskej záhrade si človek okrem slov Božieho súdu vypočul aj slová zasľúbenia o budúcej spáse, o Božej záchrane a milosti (1. Mojžišova 3:14-15). 2. Ľudská bytosť (človek) v prítomnosti Dnes, v prítomnej dobe sa všetci Adamovi potomkovia rodia s jeho adamovskou hriešnou prirodzenosťou. Rodia sa ako hriešnici a odcudzení životu s Bohom. Blúdia týmto svetom bez poznania Boha a ani ho nehľadajú. Všetci sa rodia duchovne mŕtvi. Sú hriešni vo svojej podstate (vo svojom srdci), a preto páchajú hriechy v zmysle hriešnych skutkov. Ich konečným údelom je druhá smrť, čo je večné zahynutie v ohnivom jazere navždy preč od Božej tváre. Boh má riešenie aj na ľudský pád a na porušenie, ktoré tento pád priniesol do tvorstva – tým riešením je nové stvorenie v Kristovi (znovuzrodenie, vzkriesenie do osláveného tela, nové nebo, nová zem a nový Jeruzalem) a píšeme o ňom hlavne v štvrtej časti tohto dielu a dodatku C. 3. Božie riešenie na problém hriechu a viny človeka, odstránenie smrti Božím riešením na bezútešný stav človeka (mŕtvy v hriechoch) a jeho konečnú destináciu (večné zatratenie) je Ježiš Kristus z Nazareta, večný Boží Syn, ktorý prišiel na túto zem ako ľudská bytosť – Boh v ľudskom tele. Boh na ňom zástupne vyriešil vinu a trest človeka tak, že na neho položil hriechy ľudstva, na ňom ich odsúdil a na ňom bol za hriech človeka aj vykonaný trest. Viac o tom, ako sa človek môže dostať späť do spoločenstva s Bohom, píšeme nižšie v druhom oddiele štvrtej časti.
VIII. oddiel
Priestor a čas – náš spôsob existencie
Kapitola A
Časnosť Spôsobu našej existencie rozumieme z vlastnej každodennej skúsenosti. Pomáha nám v tom aj veda so svojimi prostriedkami a súčasné technológie. Nie je to úplné poznanie a bez Písma by sme mnohému vôbec nerozumeli. Predovšetkým z Písma sa dozvedáme, kto sme, odkiaľ sme sa tu vzali a kam smerujeme. Biblickí veriaci nemajú žiadne pochybnosti o tom, ako začali existovať a odkiaľ sa vzal ich životný priestor, v ktorom sa nachádzajú (časnosť). Vedia tiež to, prečo tento svet stále existuje, prečo ešte nezanikol. Kapitola B
Súvislosti medzi večnosťou a časnosťou V tejto kapitole uvažujeme o vzťahu večnosti a časnosti a tiež o tom, že všetko v našom svete tvorí jeden kompaktný súdržný celok. Kladieme si otázku: Čím je daná jednota všetkých vecí nášho sveta? a hľadáme na ňu odpoveď. 1. Stvorená časnosť a večne existujúca večnosť Stvorený svet (časopriestor) sa nevznáša v „prázdne“ – v ničom, v ničote. Tiež nie je obomknutý „ničím“ ako svojou hranicou, svojím ohraničením – neohraničuje ho „nič“. Stvorený svet existuje v sfére večnosti, je s ňou zjednotený a ohraničený. Pritom platí, že Boh je rovnako prítomný v sfére časnosti, ako je prítomný vo večnosti.
2. Zjednotenie večnosťou Všetko, čo bolo stvorené, existuje vo sfére večnosti. Čo to znamená a aký to má dôsledok? Sféru stvoreného prebývania, časnosť, ako píšeme vyššie, chápeme tak, že je obklopená a presiaknutá večnosťou – a obe sú neoddeliteľne, ale rozlíšiteľne zjednotené. Večnosť presakuje a obklopuje časnosť a umožňuje, že sme integrálne bytosti, v ktorých je zjednotená viditeľná materiálna stránka (telo) s neviditeľnou nemateriálnou dušou. 3. Zjednotenie v čase a priestore Materialistický pohľad na jednotu sveta V našom svete nachádzame súdržnosť a jednotu vecí a štruktúr. Táto skutočnosť je v materializme deklarovaná ako princíp – princíp materiálnej jednoty sveta (pozri prvý diel str. 85). Je to princíp, ale s dôrazom, že ide o materiálnu jednotu a nie o inú jednotu.
Biblický pohľad na jednotu sveta Náš životný priestor, časnosť (štvorrozmerný časopriestor) a všetko, čo sa v časnosti nachádza, stvoril večný Boh, ktorý je v ňom prítomný, lebo ho riadi a udržuje a je mu nadradený. Časnosť jestvuje vo sfére večnosti – je obklopená a presiaknutá sférou večnosti.
Zjednotenie z hľadiska času Z hľadiska času hovoríme o minulých, prítomných a budúcich udalostiach.
Zjednotenie z hľadiska priestoru Aj z hľadiska priestoru môžeme hovoriť o zjednotení. 4. Zjednotenie večným Bohom a večnosťou Z toho, čo sme uviedli v predchádzajúcich troch paragrafoch, môžeme uzavrieť, že oboje – večný Boh a večnosť – sú v stvorenom svete prítomné a zjednocujúce. Večný Boh ako Stvoriteľ a udržiavateľ všetkého existujúceho a večnosť ako prostredie, na pozadí ktorého všetko stvorené existuje. Žijeme vo svete, ktorý je jednotou viditeľných a neviditeľných Bohom stvorených veci a je jednotou stvorenej a nestvorenej sféry – časnosti a večnosti.
IX. oddiel
Veda v biblickom pohľade V materialistickom svetonázore sa od druhej polovice 19. storočia verejnosti predkladá tvrdenie, že veda a biblická viera sú nezlučiteľné, že stoja proti sebe. To ale nie je pravda! Pravdou je iba, že nezlučiteľné sú len biblická viera a materialistická veda, ako sme o materialistickej vede písali v prvom diele. Oveľa výstižnejšie je však tvrdenie, že nezlučiteľné sú biblická viera a materialistická viera. V tomto oddiele sa budeme venovať otázke vedy v biblickom pohľade a vzťahu vedy a viery.
Kapitola A
Z histórie súčasnej vedy Najzaujímavejším aspektom vedeckého pohľadu na svet, v ktorom žijeme, je, že tento svet vôbec existuje. Z vedeckého pohľadu niet nijakého dôvodu, aby tento svet existoval. Že svet existuje, veda berie ako fakt. Viera v možnosť vedy predchádzala vytvoreniu vedy ako vedeckej inštitúcie. Biblická viera priniesla západnej kultúre niekoľko základných predpokladov ohľadom materiálneho sveta. Veda sa nemôže rozvinúť a dokonca ani vzniknúť, ak tieto predpoklady v myslení spoločnosti nie sú prítomné. Je to to hlavne nasledovných šesť predpokladov. Viac o histórii vedy je uvedené v dodatku A. Kapitola B Poznanie pravdy Pojem veda sme definovali v prvej časti. Uviedli sme tam, že vedu môžeme definovali aj ako hľadanie pravdy o materiálnom svete jej vlastnými prostriedkami (str. 37). Ako je ale možné poznať pravdu všeobecne? Sú tri spôsoby poznania pravdy: 1. Vedecká pravda Je to pravda, ktorú poznávame vedeckými prostriedkami a vedeckými metódami. V biblickom svetonázore sa veda prijíma v zmysle definícií a vysvetlení predložených v prvej časti prvého dielu na str. 26 – 54. Veda sa považuje za činnosť spojenú so skúmaním a vysvetľovaním udalostí materiálneho sveta, ktoré sa pravidelne opakujú alebo trvale existujú. Treba však zvlášť zdôrazniť, že biblický pohľad na svet počiatky čohokoľvek do vedy nezahŕňa. 2. Svedectvo Tento spôsob poznania pravdy je bežný pri súdnych procesoch. Súdy si vypočujú opis vyšetrovanej udalosti ľuďmi, ktorí boli jej očitými svedkami. Na základe ich výpovedí robia rozhodnutia a prijímajú závery. Do tohto spôsobu poznania pravdy môžeme zaradiť aj abduktívnu metódu - logický záver založený na skúsenosti. (Vysvetlenie v dodatku B) 3. Zjavenie Boh sa človeku, ľudstvu zjavil už na počiatku a zjavoval sa osobne aj počas celých dejín ľudstva. Aj poznanie o materiálnom svete, hlavne o jeho pôvode, Boh zjavil raz a navždy vo svojom slove. Boh zohráva kľúčovú úlohu aj v ľudskom vedeckom poznaní. Príbeh Mendelejevovej periodickej tabuľky chemických prvkov či štruktúrneho vzorca benzénuF) sú takýmito príkladmi. Veda by mala hľadať pravdu o svete. Nemali by sme mať predsudky o tom, čo by pravdou malo byť a čo by pravdou byť nemalo, a odsúvať vysvetlenie, ktoré sa nám nepáči, lebo nezapadá do našej predstavy o svete (predstavy vedeckej, filozofickej či náboženskej). Prečo sa vede v materialistickom pohľade na svet pripisuje prioritné miesto v poznávaní? 4. Veda, viera a ich vzťah v oboch svetonázoroch Za zvlášť potrebné považujeme venovať pozornosť vzťahu biblickej viery a vedy v oboch svetonázoroch. O týchto vzťahoch roztrúsene píšeme už aj v predchádzajúcich textoch publikácie, ale tu ich zhrnieme a porovnáme. Veda a biblická viera v biblickom svetonázore sú partnerské inštitúcie, ktoré spolupracujú v poznávaní a zvestovaní pravdy o našom jedinom svete. V tomto svetonázore sa veda a biblická viera dopĺňajú a poskytujú zmysluplný a harmonický pohľad na svet. Posolstvo evanjelia, ktoré sa stúpencami biblickej viery zvestuje, je posolstvo lásky, odpustenia a zmierenia – je to posolstvo o spolunažívaní v láske.
Kapitola C
Informácia ako tretia entita
Je evidentné, že prírodu už nemôžeme chápať len ako hmotu a energiu. Ani všetky jej tajomné komnaty sa nedajú otvoriť kľúčmi chémie a fyziky... K akémukoľvek vysvetleniu sveta, ktorý si robí nárok na úplnosť, je potrebná ešte tretia zložka (entita). K mocným chemickým a fyzikálnym teóriám treba pridať neskorého prichádzajúceho – teóriu informácií, píše Jeremy Campbell (podľa zdroja12a), str. 220).
Kapitola D
Veda a pôvod prírodných a vedeckých zákonov Úlohou vedy je popisovať materiálny svet (prírodu) okolo nás pomocou zákonov – vedeckých zákonov. Veda však nevie a nemôže vysvetliť pôvod vedeckých zákonov, lebo nevie a nedokáže vysvetliť pôvod prírodných zákonov, ako píšeme aj v prvom diele.
Kapitola E
Svet je závislý na Bohu Boh ako vonkajší činiteľ, od ktorého pochádza všetko bytie a na ktorom je všetko závislé, svet vedie, usmerňuje a riadi. To, že ho usmerňuje a riadi, znamená, že každá jeho činnosť smeruje k vopred určenému konečnému cieľu, ktorý v súčasnosti ešte nejestvuje, ešte nie je dosiahnutý – jestvuje ešte len v jeho mysli ako myšlienka (plán), ktorá má tým riadiacu funkciu. Myšlienka sa nedá uchopiť vedeckými prostriedkami a spracovať vedeckými metódami. Nie je to fyzikálna veličina – nemá jednotku ani rozmer. Myšlienky, zámery, ciele, úmysly tvorcu ale určujú podstatuH) vecí, a pretože ich veda nevie uchopiť, nedokáže stanoviť, prečo existujú, a tým ani určiť ich najvlastnejšiu podstatu a dôvod ich existencie. Na otázku, prečo veci (svet a všetko v ňom) existujú a aký je ich účel, odpovedá Biblia a jej výpoveď uchopujeme vierou. Odpoveďou je Božia vôľa. Vzťah medzi biblickou vierou a vedou Dospeli sme k porozumeniu vzťahu medzi biblickou vierou a vedou v biblickom svetonázore: Vedou, vedeckými prostriedkami uchopujeme vonkajšie vzťahy. Biblická viera umožňuje porozumieť vnútorným vzťahom. Vierou uchopujeme to, čo nemôžeme uchopiť a porozumieť vedou. V biblickom pohľade veda a viera nestoja proti sebe, ale sú vzájomne sa doplňujúce a spolupracujúce inštitúcie, mechanizmy, funkcie. Existujú v harmonickej jednote. 1. Príčinná súvislosť v materialistickom a biblickom pohľade V prvom diele sme ukázali (str. 115), že v materializme niet príčinnej súvislosti medzi ním predloženou prvotnou príčinou (hmotou) a existujúcimi štruktúrami (vecami materiálneho sveta). Veda (pravá, empirická) však ani v biblickom pohľade príčinnú súvislosť medzi prvotnou príčinou a všetkým existujúcim nemôže preukázať. V biblickom pohľade príčinná súvislosť medzi prvotnou príčinou (Bohom a jeho slovom) a existenciou všetkých vecí (ako následkom) existuje a je preukázaná. Otázka „prečo“ z biblického pohľadu Z pohľadu vedy môžeme povedať, že tým, že veda je čisto materiálna, nedokáže skúmať vlastnú povahu vecí (Prečo je niečo také, aké je?). Nedokáže to, lebo povaha vecí je určená myšlienkou tvorcu, čo je nemateriálna entita a tým nemateriálna príčina. O pôvode a existencii všetkého prítomného bytia hovorí Biblia a toto poznanie sa prijíma vierou. 2. Čo veda nedokáže Veda nie je všemožná. Ukázali sme si, že svet je závislý na Bohu. Odtiaľto môžeme pochopiť aj to, prečo je pochopiteľný len v Bohu. Vylúčenie náhody (Pojem náhoda sme definovali v prvom diele v prvej časti v oddiele IV na str. 55.) To, čo je povedané v predchádzajúcich odsekoch, úplne vylučuje materialistickú náhodu ako „určujúcu príčinu“. To, čo je povedané vyššie o vonkajších okolnostiach, vylučuje aj predstavu určujúceho vplyvu prostredia na podstatu bytia, jestvovanie vecí (napr. rastlín, živočíchov) a darvinovský mechanizmus prírodného výberu. „Náhoda“ v biblickom pohľade Boh všetko stvoril. Všetko podľa svojho zámeru priviedol a stále vedie do ním určeného cieľa a všetko v ňom aj udržuje. Na tejto ceste smerovania každej veci k jej konečnému cieľu dochádza k stretu viacerých procesov, udalostí. Vzhľadom na to, že svet je závislý na Bohu a Boh svet riadi a vedie, aj stret viacerých zdanlivo nesúvisiacich, nezapríčinených udalostí má svoju príčinnú súvislosť. Pôvod života Z Písma vieme, odkiaľ pochádza život. Pôvod a podstata života sa vedeckými metódami vysvetliť nedajú! Kapitola F
Náš svet je otvorená sústava Materialistický pohľad na svet vychádza zo svojho základného nekompromisného postoja: neexistuje nič iné, iba hmota. Povedané inými slovami: Materializmus sa na náš svet neustále díva ako na izolovanú (uzavretú či uzamknutú) sústavu. Náš svet však je skutočný a reálny a nie je izolovanou sústavou. Má vonkajšiu príčinu, ktorá je jeho pôvodcom, dala mu vznik a je jeho udržiavateľom. Náš svet tým, že má vonkajšiu príčinu vzniku – a je ňou aj udržiavaný –, je otvorenou sústavou. 1. Otvorená sústava – definície Otvorené sústavy z pohľadu vedy sú tie, u ktorých dochádza k výmene energie aj hmotnosti (látky) s okolím. V otvorenej sústave dochádza k toku energie aj k toku látky sústavou. V dôsledku trvalého toku energie a/alebo látky sústavou sa táto trvale nachádza v nerovnovážnom stave. To, čo potrebujeme vedieť o sústavách nachádzajúcich sa v nerovnovážnych stavoch, resp. o otvorených sústavách, si vysvetlíme na príklade prietokového ohrievača vody (elektrického alebo plynového) a spaľovacieho motora automobilu. Otvorené sústavy sú aj všetky živé organizmy – rastliny a živočíchy vrátane človeka. Ako však vo vesmíre došlo k vzniku otvorených živých sústav, keď od samého počiatku – hneď po Veľkom tresku – vesmír v materialistickom pohľade bol a stále aj je izolovaná sústava? Toto v materializme nie je zodpovedané. Elektrický prietokový ohrievač vody Spaľovací motor automobilu je príkladom ďalšej neživej otvorenej (neizolovanej) sústavy. Čo si potrebujeme na tomto príklade všimnúť? Predovšetkým to, že nech by bol motor auta akokoľvek dokonale a sofistikovane skonštruovaný, sám osebe by nefungoval, keby zvonku, z okolia, nemal zabezpečený prísun zmesi benzínu a kyslíka, teda keby v ňom nedochádzalo k toku látky/energie. Ďalšie je to, že chemickú energiu uvoľnenú vo valcoch motora je potrebné previesť na užitočnú prácu
2. Živé organizmy Úvod Hneď na úvod môžeme povedať, že všetky živé organizmy sú živé termodynamické otvorené sústavy a ako také sa z hľadiska termodynamiky nachádzajú v stavoch vzdialených od termodynamickej rovnováhy, teda v nerovnovážnych stavoch. Udržovanie živých organizmov v stavoch vzdialených od ich rovnovážneho stavu Otázka mechanizmov premeny energie v živých sústavách Samotný zdroj energie a otvorenosť sústavy ešte nepostačuje k udržaniu živých organizmov pri živote. Ďalším nevyhnutne potrebným – v rastlinách aj v živočíchoch – je mechanizmus (prostriedok, zariadenie) premieňajúci tok energie na užitočnú prácu, ktorá udržuje zložité živé systémy pri živote t. j. v stavoch vzdialených od rovnováhy. Otázka znie nasledovne: Ako došlo k vzniku metabolického motora a tým aj k vzniku živých organizmov? 3. Živé sústavy z pohľadu materialistického svetonázoru Vysvetliť vznik metabolického motora (ale aj DNA, enzýmov atď.) pomocou termodynamiky je viac než problematické, aj keď sa o to rôzne evolučné modely usilujú. Ostávame preto len pri konštatovaní, že život vzniká len zo života, čo je aj vo vede dobre známa vec už od čias Louisa Pasteura (1822 – 1895). 4. Biblický pohľad na svet ako otvorenú sústavu Z toho, čo sme v tomto diele uviedli doteraz, je zrejmé, že v biblickom pohľade je svet otvorenou sústavou. Takým bol pri svojom vzniku a takým stále aj je. Svet (vesmír) nevznikol sám od seba, ale má vonkajšiu príčinu svojho vzniku a touto príčinou je aj vo svojej existencii udržovaný. Otázka vzniku života Veda (ani pravá, ani materialistická) nedokáže principiálne odpovedať na otázku vzniku života. Dokáže len popísať a vysvetliť, ako život udržovať – teda udržovať už existujúce živé organizmy. Otázka smrti Tak ako veda (ani pravá, ani materialistická) nevie odpovedať na otázku, prečo a ako vznikol život a živé organizmy a prečo vôbec existujú, tak nemá odpovede na otázky týkajúce sa smrti. Ako a prečo v otázke vzniku a existencie živých organizmov V súvislosti s témou tejto kapitoly pozri článok „Naša planéta Zem je otvorenou sústavou“. Kapitola G
Odlišnosti medzi prírodným a vedeckým zákonom
z biblického pohľadu
Uchopiť odlišnosť chápania rozdielu medzi prírodným a vedeckým zákonom z biblického pohľadu je dôležité aj pre pochopenie reality sveta, v ktorom všetci ľudia existujeme. Je dôležité aj pre pochopenie účelu a ohraničenia vedy. Preto sa k tejto otázke ešte vraciame aj v tejto kapitole (pozri II. oddiel kapitolu A). Kapitola H
Zázraky Keď sme porozumeli podstate prírodných zákonov, umožní nám to porozumieť aj zázrakom. Veda sa zakladá na pravidelnosti a nemennosti prírodných zákonov. Táto ich nemennosť a trvanlivosť je pre existenciu vedy základným predpokladom a princípom. So všetkými odchýlkami od tejto pravidelnosti si veda nevie poradiť. Takými zmenami a odchýlkami sú zázraky. Vieme na ne však odpovedať z pohľadu Písma a biblického svetonázoru. Kapitola I
Teistická evolúcia Teistická evolúcia je svetonázorový koncept, ktorý sa snaží harmonizovať materialistický svetonázor s biblickým svetonázorom. V tomto pohľade sa evolúcia chápe ako Božia metóda stvorenia. Preto uvádzam krátku zmienku o nej aj v tejto publikácii.
Druhá časť
Dobro a zlo v pohľade svetonázorov Úvod V tejto časti sa budeme venovať otázke dobra a zla z materialistického a biblického pohľadu a aj s nimi súvisiacou otázkou smrti. Kapitola A
Dobro a zlo v materialistickom pohľade
Veľmi často môžeme počuť, že dôvod, prečo dotyčný človek neverí v Boha, je ten, že na svete je zlo a že ho je veľa. A to je fakt: zlo existuje a je ho na svete veľa. Bolo v minulosti a veľa ho je aj v prítomnosti. Všetci sme toho svedkami. Kapitola B
Poznanie dobra a zla
Svet je úplne pochopiteľný len v Bohu. Vylúčením existencie Boha sa svet stáva nepochopiteľným a človek nedokáže pochopiť ani sám seba. Ako je to teda so zlom, resp. dobrom? Veda na túto otázku odpovedať nevie, ale Biblia má odpoveď aj na ňu. Kapitola C
Pôvod zla Ako je to so zlom? Aký je pôvod zla? Väčšinová predstava ľudí – zástancov materialistického svetonázoru, je, že človek sa rodí dobrý vo svojej prirodzenosti a zlým sa stáva až počas svojho života. Človek sa stáva zlým až po svojom narodení. Bežne sa existencia zla pripisuje nesprávnej výchove v rodine a v spoločnosti či nepriaznivým životným okolnostiam. Na otázky o dobre a zle a ich pôvode Biblia dáva nasledovnú odpoveď: Na počiatku bolo všetko veľmi dobré. Tretia časť
Budúcnosť sveta z perspektívy svetonázorov Kapitola A
Budúcnosť z perspektívy materialistického pohľadu O budúcnosti sveta (vesmíru) a života ako takého sa v materialistickom svetonázore toho veľa nehovorí a predovšetkým nič konkrétne. Predkladajú sa len nejaké zahmlené neurčité perspektívy. Podľa predstáv o evolučnom procese sa smerovanie človeka a celého materiálneho sveta uberá od menej dokonalého k dokonalejšiemu, k lepšiemu. Budúcnosť je predkladaná len vo forme fantázie jej predkladateľa. Kapitola B
Budúcnosť z perspektívy biblického pohľadu Dva prúdy ľudstva Zlomovým medzníkom v histórii ľudstva je vzkriesenie Ježiša Krista z mŕtvych. Táto udalosť je príčinou, že sa tok ľudských dejín rozdelil na dva prúdy – to je jej následok. 1. Veriaci v evanjelium Ježiša Krista Od päťdesiateho dňa po vzkriesení Ježiša Krista z mŕtvych, od Letníc, sa evanjelium Ježiša Krista zvestuje po celom svete. Každého, kto mu uverí, Boh ospravedlňuje od jeho hriechov a pripočítava mu spravodlivosť Ježiša Krista. 2. Tí, ktorí v evanjelium Ježiša Krista neuverili a neuveria Tí, ktorí počas svojho pozemského života neuverili a neuveria v evanjelium Ježiša Krista, zomierajú ako hriešnici.
Štvrtá časť
Ako vstúpiť do spoločenstva s Bohom „Lebo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.
Lebo neposlal Boh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho.
Kto verí v Syna, má večný život; ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom.“ (Ján 3:16,17,36) „… Boh bol v Kristovi mieriac so sebou svet, nepočítajúc im ich hriechov a položil do nás slovo zmierenia.
Teda za Krista posolstvujeme, ako čo by sám Boh napomínal skrze nás, prosíme za Krista, zmierte sa s Bohom!“ (2. Korintským 5:19-20) I. oddiel
Dôsledky straty spoločenstva s Bohom Všetci Adamovi potomkovia sú odcudzení Bohu, nemajú spoločenstvo s ním, nemajú podiel na živote s Bohom. Duchovne sú mŕtvi, sú hriešnici, páchajú hriechy a všemožné zlo a podliehajú aj fyzickej smrti. Na ilustráciu človeka hriešnika jeden verš z Listu Rímskym 3: „… ako je napísané: Nieto spravodlivého ani jedného... niet, kto by vážne hľadal Boha... niet toho, kto by činil dobro, niet ani jedného. Každý človek sa raz postaví pred Boha a vydá počet zo svojho života. Pretože všetci zhrešili a nikto sa z moci hriechu a smrti sám vyslobodiť nedokáže, všetkých, ktorí za svojho života neuverili v evanjelium Ježiša Krista, čaká večné odlúčenie od Boha. Boh svoje stvorenstvo však nenechal napospas hriechu a smrti. Keď sa naplnil čas, poslal svojho Syna v podobnosti ľudského tela. Boží Syn prišiel na túto zem ako človek a zároveň Boh v tele a naplnil Boží zámer mať ľud, uprostred ktorého bude prebývať. II. oddiel
Návrat do spoločenstva s Bohom
Východisko z hriechu a smrti Evanjelium Ježiša Krista z Nazareta Biblia nielen zjavuje, aký je stav človeka pred Bohom, ale oznamuje aj východisko z tohto zlého stavu. Tým východiskom je biblická viera – viera v osobu a dielo Ježiša Krista, Božieho Syna. „No, teraz je zjavená spravodlivosť Božia bez zákona, osvedčovaná zákonom i prorokmi, avšak spravodlivosť to Božia skrze vieru Ježiša Krista cieľom všetkých a na všetkých veriacich. Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a nemajú slávy Božej ospravedlňovaní súc zadarmo jeho milosťou, skrze vykúpenie, vykúpenie v Kristu Ježišovi, ktorého preduložil Boh za obeť zmierenia skrze vieru v jeho krvi na ukázanie svojej spravodlivosti pre pustenie stranou predošle sa udialych hriechov do času obeti Kristovej v znášaní Božom, aby ukázal svoju spravodlivosť v terajšom čase, aby bol spravodlivý a ospravedlňujúci toho, kto je z viery Ježišovej“ (Rímskym 3:21-26). Biblia oznamuje, že Boh nemá záľubu v smrti bezbožníka, ale túžbou jeho srdca je, aby všetci ľudia činili pokánie, uverili v osobu a dielo vzkrieseného Ježiša Krista a boli spasení. „Povedz im: Ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, že nemám záľuby v smrti bezbožníka, ale v tom, aby sa odvrátil bezbožník od svojej cesty a žil. Odvráťte, odvráťte sa od svojich zlých ciest!“ (Ezechiel 33:11a). „Boh teda prehliadol časy nevedomosti, ale teraz zvestuje ľuďom, všetkým všade, aby činili pokánie, pretože ustanovil deň, v ktorom bude súdiť celý svet v spravodlivosti v osobe muža, ktorého určil nato, a podáva všetkým ľuďom vieru vzkriesiac ho z mŕtvych“ (Skutky 17:30-31). „Lebo to je dobré a príjemné pred naším Spasiteľom Bohom, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy“ (1. Timotejovi 2:3-4). Evanjelium milosti Ježiša Krista sa zvestuje po celom svete. Jeho jadrom, skrze ktoré sme spasení, sú skutočnosti, ktoré sa týkajú výlučne iba osoby Pána Ježiša Krista, a to iba jeho smrti a vzkriesenia. Sú nasledovné: 1. Kristus bol vydaný Bohom Otcom na trest smrti za naše hriechy, 2. bol pochovaný, 3. Boh ho vzkriesil tretieho dňa z mŕtvych, 4. ten, kto verí v tieto fakty, je Bohom ospravedlnený a veriacemu v tieto fakty Boh pripočítava spravodlivosť Ježiša Krista, znovuzrodí ho – dá mu nový život. Kto uverí týmto základným pravdám evanjelia Ježiša Krista vo svojom srdci a vyzná ich svojimi ústami, je, ako hovorí Písmo, spasený a vzťahujú sa na neho všetky zasľúbenia týkajúce sa spásy a večného života. Boh ho duchovne znova zrodí, dáva mu v Ježišovi Kristovi večný život a vracia ho späť do spoločenstva so sebou. Nad takýmto druhá smrť nevládne a večnosť bude tráviť v spoločenstve s Bohom – bude večne žiť v Božej prítomnosti. Tí, ktorí za svojho pozemského života neuverili v evanjelium Ježiša Krista, sa však do opätovného spoločenstva s Bohom nedostanú. Čaká ich druhá smrť. Čo má človek pre svoju záchranu od druhej smrti urobiť? Predovšetkým uveriť, že Boh je. Priznať si svoju hriešnosť a nehodnosť pred Bohom. Obrátiť sa k Bohu v pokání a viere. Pokoriť sa pred Bohom, poprosiť ho o odpustenie svojho hriešneho stavu a hriechov, uveriť a vyznať vieru v evanjelium Ježiša Krista. „Ale čo hovorí z viery spravodlivosť? Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci. To jest to slovo viery, ktoré kážeme. Lebo keď vyznáš Pána Ježiša svojimi ústami a uveríš vo svojom srdci, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom sa verí na spravodlivosť, a ústami sa vyznáva na spasenie“ (Rímskym 10:8-10). Takto hovorí Boh tebe dnes: „V príhodný čas som ťa počul a v deň spasenia som ti pomohol. Hľa, teraz je čas práve príhodný, hľa, teraz je deň spasenia!“ (2. Korintským 6:2). Hľa, teraz je čas práve príhodný,
hľa, teraz je deň spasenia! Preto neodkladaj, dnes je tvoj deň spasenia! Slovo na záver druhého dielu V tomto diele sme sa venovali biblickému pohľadu na svet. To najpodstatnejšie, na čo sme poukázali, je, že v tomto svetonázore je preukázaná príčinná súvislosť medzi prvotnou príčinou, ktorou je Boh a jeho slovo, a všetkým, čo v našom svete, v našom životnom priestore nachádzame. Biblický pohľad na svet je zrozumiteľný a neprotirečivý. Biblickí veriaci, ktorým je tento svetonázor vlastný, žijú v radostnej nádeji očakávania svojej konečnej destinácie, ktorou je nové nebo, nová zem a nový Jeruzalem. Tam budú žiť v nekončiacom spoločenstve so svojím Stvoriteľom a Pánom.
Slovo na záver celej publikácie
Dva svetonázory,
dva pohľady viery na svet V tejto dvojdielnej publikácii sme skúmali a porovnávali dva v našej kultúre dominantné pohľady na svet, dva svetonázory. Konštatujeme v nej, že oba svetonázory sú vybudované a stoja na viere. Viera je kľúčovým a určujúcim prvkom v oboch, aj keď sa jej v nich neprisudzuje rovnaká dôležitosť, miesto a úloha. Preto výstižnejšie by bolo hovoriť o Pohľade materialistickej viery na svet a Pohľade biblickej viery na svet a výstižnejšími by boli aj takéto názvy oboch dielov publikácie. V oboch svetonázoroch pri poznávaní nášho sveta hrá okrem viery dôležitú rolu činnosť, ktorú dnes označujeme slovom veda. 1. Dve svetonázorové línie viery Počiatky oboch pohľadov na svet, oboch svetonázorových línií, nachádzame v ľudskom rode hneď po páde do hriechu. Vedomie o Bohu zostalo človeku aj po jeho odcudzení sa Bohu a porozumenie dielu Božieho zákona človek má od pádu do hriechu. Oboje je zakomponované vo vnútri všetkých ľudí. V rajskej záhrade došlo k tomu, že sa človek stal neposlušným Bohu a pustil sa životom kráčať svojou vlastnou cestou. Ešte tam Boh ľudstvu zasľúbil Spasiteľa, ktorý pre človeka bude cestou návratu späť k nemu, k jeho Stvoriteľovi. Odvtedy sa ľudstvo uberá po dvoch líniách kráčania životom. 2. Veda a filozofia V tomto názorovom strete zohrala a stále zohráva dôležitú úlohu veda. V období staroveku až približne do konca stredoveku to, čomu dnes hovoríme veda, bolo známe ako prírodná filozofia, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou gréckej filozofie všeobecne. 3. Veda a svetonázor Tým, že veda je úzko zameraná na objavovanie základných zákonitostí a chod materiálneho sveta, poskytuje aj najzákladnejšie a najvšeobecnejšie poznanie o ňom. Nie je to však jediné poznanie o materiálnom svete. Vedecká pravda nie je jediná pravda, jediné poznanie o svete, v ktorom žijeme. Svetonázor je postoj, ktorý jednotlivec alebo celé spoločenstvo zaujíma k svetu na základe poznania v danej dobe. Svetonázor a veda nie sú však totožné. Sú to dve odlišné veci, a preto ich nesmieme stotožňovať. Treba ich mať oddelené. Biblicky veriaci vedeckí pracovníci. Pri rozhovore o vede by mali vychádzať z podstaty vedy a jej definície a predložiť výsledky svojej vedeckej činnosti. Pri rozhovoroch o svetonázore zase majú použiť ústavu a všetky existujúce platné dokumenty o ľudských právach, slobode vierovyznania, slobode svedomia a slova – preto by ich mali dobre poznať. Výber z platných právnych dokumentov zaručujúcich občianske práva a slobody uvádzame v dodatku D. Veriť v „materialistický svet“ je viera nadarmo, pretože taký svet, ako ho predkladá materializmus, jednoducho neexistuje. Dodatky
k druhému dielu
Dodatok A
Historické korene súčasnej vedy
Ako píšeme v hlavnom texte publikácie, veda zhromažďuje fakty o materiálnom svete. Pravdou však je, že keď sú fakty predkladané bez akéhokoľvek výkladu, objasnenia, veľa nám toho nepovedia. V dôsledku toho k vedeckému pokroku napodiv zriedkakedy dochádza len hromadením nových faktov. Keď sledujeme smerovanie vedy od jej počiatku, vidíme, že vedeckú zmenu neprinášajú predovšetkým nové fakty či pozorovania, ale presuny, ku ktorým dochádza v mysliach vedcov. Inými slovami, vedecký pokrok pramení z toho, že sa začalo po novom a odlišne uvažovať. Hromadeniu nových faktov o svete musí odpovedať aj zmena myslenia, čo tiež znamená zmenu pohľadu na svet. Dodatok B
Abduktívna metóda Bežnými metódami dokazovania sú deduktívna metóda (postup je od všeobecného ku konkrétnemu) a induktívna metóda (od konkrétneho k všeobecnému). Obe sú bežne používanými metódami pri skúmaní materiálneho sveta, ale majú svoje miesto aj v bežnom živote, lebo nimi vyvodzujeme, robíme závery. Obe sú spôsobom poznávania aj vedeckej pravdy, a keď ich používame na interpretáciu vedeckých faktov, ich závery patria do skupiny vedeckých právd. Popri týchto dvoch existuje však aj tretia, ktorá im je veľmi blízka, a tou je abduktívna metóda – logický záver založený na skúsenosti. Dodatok C
Starý a nový človek
Zmena prirodzenosti a identity Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; staré pominulo, hľa, všetko je nové. 2. Korintským 5:17 V článku Prirodzenosť, identita, postavenie a stav, Solas číslo 48, jeseň 2020, str. 11-18, sme hovorili o pojmoch prirodzenosť, identita, postavenie a stav človeka. V tomto článku sa k dvom z nich, prirodzenosti a identite, znova vraciame s cieľom ich upresnenia a podrobnejšieho výkladu. V citovanom článku sme oba pojmy definovali a vysvetlili. Uviedli sme, že do pojmu prirodzenosť zahrňujeme charakteristické črty, podstatné vlastnosti danej ľudskej bytosti. Identita označuje, kým ľudská bytosť je ako taká, čo ju vystihuje. Oba pojmy sú pre charakteristiku ľudskej bytosti potrebné. Pojmy prirodzenosť a identita sme zaviedli preto, aby sme mohli zmysluplne opísať zmeny, ku ktorým dochádza pri znovuzrodení.1)-4) Dodatok D
Občianske práva a slobody V tomto dodatku predkladáme výber z troch platných právnych dokumentov, v ktorých sú občanom priznané a garantované ľudské práva a slobody. Výber je urobený vo vzťahu k téme publikácie. Je to to minimum, ktoré by každý občan (tu občan Slovenskej republiky) mal poznať, podľa neho sa riadiť, obhajovať sa a nedať si ho vziať. Poznanie svojho práva a právne vedomie je dôležité nielen pre jednotlivca, ale aj pre zdravé fungovanie celej spoločnosti. A. ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY PRVÁ HLAVA Prvý oddiel ZÁKLADNÉ USTANOVENIA Článok 1 (1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. (2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Článok 2 (3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Článok 7 (2) Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. DRUHÁ HLAVA ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY Prvý oddiel VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 12 (1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. (2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. (4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. Článok 13 (1) Povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Článok 24 (1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. (2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní. Tretí oddiel POLITICKÉ PRÁVA Článok 26 (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. B. CHARTA ZÁKLADNÝCH PRÁV EURÓPSKEJ ÚNIE
Úradný vestník Európskej únie, SK, 7. 6. 2016, C 202/389 Preambula Pamätajúc na svoje duchovné a morálne dedičstvo, je Únia založená na nedeliteľných a univerzál-nych hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity; je založená na zásadách demo-kracie a právneho štátu. Do stredobodu svojej činnosti stavia človeka, a to zavedením občianstva Únie a vytvorením priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Článok 3 Právo na nedotknuteľnosť osoby 1. Každý má právo na rešpektovanie svojej telesnej a duševnej nedotknuteľnosti. Článok 10 Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania 1. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne, alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov. 2. Právo na výhradu vo svedomí sa uznáva v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva. Článok 11 Sloboda prejavu a právo na informácie 1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice. Článok 13 Sloboda umenia a vedeckého bádania Umenie a vedecké bádanie sú slobodné. Akademická sloboda sa rešpektuje. Článok 21 Nediskriminácia 1. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania. Článok 22 Kultúrna, náboženská a jazyková rozmanitosť Únia rešpektuje kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť. C. VŠEOBECNÁ DEKLARÁCIA ĽUDSKÝCH PRÁV
Výber z Vyhlásenia Valného zhromaždenia OSN Článok 18 Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahrňuje v sebe aj voľnosť zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne, alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov. Článok 19 Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu; toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu za svoje presvedčenie a zahrňuje právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice. Všeobecná deklarácia ľudských práv bola prijatá na zasadaní III. Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov vo forme rezolúcie č. 217/III dňa 10. decembra 1948. Umiestnené: 19. 6. 2022 Upravené: 23. 6. 2022 |