A Boh riekol: Učiňme človeka <Doslovne: Adama. Adam = i človek i ľudia.> na svoj obraz a podľa svojej podoby,

a nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom a nad hovädami a nad celou zemou

a nad každým plazom, ktorý sa plazí na zemi.

Genezis 1:26

V tomto článku sa pozrieme na manželstvo ako starozákonný a eschatologický¹⁾ obraz vzťahu Boha a Krista

a jeho ľudu.

Postoj ľudskej spoločnosti k manželstvu v rôznych krajinách a v rôznych náboženských spoločenstvách môže byť veľmi rozdielny a počas dejinného vývoja sa môže výrazne meniť, čoho sme svedkami aj v súčasnosti. Dokonca sa tento postoj môže líšiť a líši sa aj v cirkvi, od zboru k zboru, či od denominácie k denominácii. Pre Božie deti, nasledovníkov Ježiša Krista, by mal byť autoritatívne záväzný Boží postoj k manželstvu, vyjadrený v jeho slove, a postoj nášho Pána, Ježiša Krista.

V článku O manželstve v dejinách ľudstva, Solas 21, zima 2013, str. 29, sme okrem iného uviedli, že manželská zmluva (manželský zväzok) zaniká len smrťou jedného z manželov (neruší sa rozvodom – 1. Korintským 7:39). Písmo po prípadnom rozvode rozvedeným dáva len dve možnosti: Buď sa zmieria, alebo zostanú rozvedení, „neženatí“ (1. Korintským 7:11). Písmo uzavretie ďalšieho manželstva rozvedených nepripúšťa. Čo však v prípade, ak už došlo k novému manželstvu rozvedeného, rozvedených?