Latinské osobné zámeno ego (ja) označuje od Descartovho cogito „ja“ ako mysliaci subjekt, zdroj aktivity a zdroj vnútorného života.

Tri postoje, ktorým je spoločné to, že považujú ja za prvotný referenčný bod.

Metóda, ktorá spojuje tézy, vypožičané z rôznych systémov, a zanedbáva to, v čom nie sú zlučiteľné. Slovo sa často používa s istým pejoratívnym nádychom a označuje povrchné myslenie bez súdržnosti.

-ie ž. /gréc./ 1. hist. zhromaždenie; snem v antických Aténach

(z lat. aeque, rovnako, a valere, platiť): Vlastnosti pojmov alebo viet, medzi ktorými je nejaká rovnosť, t.j. ktoré majú rovnaký rozsah alebo význam.

Súhrnné označenie gréckych filozofov (podľa juhotalianského mesta Eleá, dnes Castellamare) 7. a 6. st. pr. Kr., ktorí začali premýšľať o bytí, pochybovali o skutočnosti zmeny a zmyslového poznania.