u
účinný

Podľa Aristotela a scholastikov znamená a označuje príčinu, ktorá niečo skutočne spôsobila. Podľa Malenbracheho je to príčina, ktorá je reálne schopná spôsobiť/vyvolať účinok.

 
úcta

Úcta je podľa Kanta jediný cit zlučiteľný s mravnou povinnosťou. Nie je to cit „patologický“, ktorý je založený na citovosti – ako všetky ostatné, t.j. na pasívnej časti našej bytosti, ale na „predstave hodnoty, ktorá pokoruje moju samoľúbosť“ a svedčí o tom, že subjekt si je vedomý, že „musí vlastnú vôľu podriadiť zákonu“ daného rozumom. Úctu preto prejavujeme nie veciam, ale osobám, lebo potenciálnou alebo mravnou oporou mravného zákona je človek.

 
udalosť

To, čo sa prihodí. V dejinách fenomén hodný zaznamenania, ale bodový, v určitom rámci času a miesta, ktorý tak môže vojsť do chronológie a byť predmetom nejakého vyprávania.

 
údel, ľudský údel

Výraz údel, aplikovaný na človeka, môže označovať to, čo sa prihodí počas určitej ľudskej existencii. Nemal by sa zamieňať s osobným poslaním na základe vnútornej nutnosti.

Čítať ďalej...
 
univerzálie, obecniny
V scholastike obecné logické pojmy, rody a druhy, kategórie definované Aristotelom.
 
univerzálny

Vo vlastnom slova zmysle je univerzálne všetko, čo sa týka celého univerza. Alebo vo vzťahu k určitému spoločenstvu všetko, čo sa týka všetkých ľudí, ktorí ho tvoria.

Čítať ďalej...
 
univerzum, vesmír

(z lat. uni-vertere, zhŕňať zjednocovať): Termín označuje všetko, čo existuje v priestore a v čase. V užšom slova zmysle sa pojmom univerzum rozumie svet jednotlivého druhu alebo každého jedinca s významom vlastným jednému či druhému.

 
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 Ďalší > Koniec >>

Strana 1 z 2