dobrý, dobrota

Prídavné meno s mnohými vo všeobecnosti pochvalnými významami,

od „dobre urobeného“ (dobrý obraz), cez označenie človeka, ktorý robí to, čo sa od neho očakáva (dobrý žiak) až po „účinný“ (dobrý nástroj). Môže sa brať aj v úzko mravnom zmysle (dobrý čin), kedy znamená „v súlade s dobrom“.

 

Klasická morálka chápala dobrotu veľmi široko, nielen ako Boží atribút, ale ako postoj, presahujúci púhu dobrú vôľu a niekedy chápaný ako ľudská cnosť vôbec.