V najširšom zmysle dnes duch znamená mysliacu skutočnosť, prítomnú v každom jednotlivom subjekte, ale zbavenú subjektivity.

Na rozdiel od individualizovanej duše je niečim spoločným, nadosobným. Môže tak byť protikladom hmoty (ako predmetu myslenia), prírody alebo tela (tento protiklad je teologického pôvodu). V užšom zmysle môže byť duch synonymom intelektu a protikladom vnímania.

Pôvod slova vo väčšine jazykov naznačuje súvislosť s dychom a dýchaním ako s princípom života, na rozdiel od mŕtvej hmoty (látky, zeme, tela). Tak hebrejské ruah, grécke pneuma, latinské spiritus.

V  zmysle viac či menej oslabenom ešte môže znamenať určité zámery či povahu (duch textu, duch doby) alebo aj spoločensky cenené intelektuálne schopnosti (duchaplnosť).