Pôvodne grécke slovo, znamená reč a rozum (pôvodne v tom zmysle, že rozum je predovšetkým schopnosť zhromažďovať a zrovnávať, „vážiť, zvažovať“).

Až Hérakleitom vstupuje do filozofie ako rozum spoločný všetkým bytostiam. Aj ako rozum presahujúci zmysly, riadiaci svet a vyjadrujúci „poriadok vecí“, zostáva viac-menej logos pre tohto predsokratovca niečím k odhaleniu, k rozlúšteniu, hoci zdieľanie, ktoré tlmočí, nie je vždy prístupné.

Neskôr u stoikov sa logos stáva rozumom (univerzálny logos), ktorý oduševňuje (oživuje udieľaním duše) všetky súčasti univerza.

U Platóna a novoplatonikov sa stáva inteligibilným bytím, ktoré je prostredníkom medzi Bohom a svetom.

V kresťanstve Logos znamená Slovo, čiže druhú osobu Trojice.