V bežnom jazyku, rovnako ako v sociológii, módou sa rozumejú práve panujúce zvyklosti, spôsob chovania, obyčaje (v obliekaní, trávení voľného času, ale tiež obyčaje v oblasti intelektuálnej), ktoré navodzujú predstavu spoločenskej „nadradenosti“ a spočiatku súvisia s „privilegovaným“ prostredím.

Termín, ktorým sa v klasickej logike určuje povaha určitého tvrdenia podľa toho, či vzťah, o ktorom vypovedá, je:

Vo formálnej logike nazývame modom sylogizmu formu, akú môže nadobudnúť podľa kvantity a kvality jeho výroku.

Tento termín – pôvodne pythagorejský – znamená v gréčtine „jednotka“. Platón, ktorý výraz aplikuje na idei, sa pýta, či je treba uznávať, že takéto jednotky skutočne existujú, sú stále rovnaké a v nesčíselnom množstve vznikajúcich vecí nevznikajú ani nezanikajú.

(z gr. monos, jeden): Učenie, podľa ktorého je rozmanitosť bytia len zdanlivá a spočíva na jedinom princípe, obmedzuje sa na jedinú základnú skutočnosť: buď hmotu alebo ducha. Uveďme napríklad mechanický monizmus materialistov 18. storočia alebo Heglov spiritualistický a dialektický monizmus alebo Spinozov panteizmus.

Označuje každé učenie hlásajúce jediného Boha, osobného a odlišného od sveta. Židovské, kresťanské a moslimské náboženstvá sú tri veľké monoteistické náboženstvá.