V spoločenských vedách pojem prostredie znamená súhrn bytostí, podmienok a javov, medzi nimi jedinec žije: prostredie spoločenské, prostredie fyzické, prostredie interné (organické).

To, čo dovoľuje uskutočniť určitý zámer.

V logike sa dva výrazy nazývajú protikladné, ak sa vzťahujú k tomu istému a sú opačné alebo kontradiktorické (rozporné); dve protikladné tvrdenia sa môžu líšiť kvantitou, kvalitou alebo oboma hľadiskami súčasne.

Božie pôsobenie sa prejavuje nielen mimoriadnymi zásahmi (zázrakmi), ale predovšetkým pevnými zákonmi, ktoré určujú budúcnosť vesmíru a každého tvora podľa určitého plánu a vzhľadom k cieľu, aký Božská múdrosť sleduje.

V obecnom slova zmysle to, čomu nič nepredchádza. Mimo čiste chronologickú oblasť sa adjektívum používa v rozmanitých súvislostiach.

V entológii to, čo sa vzťahuje k primitívnym alebo lepšie povedané k archaickým civilizáciám (spoločnosti nepoznajúce písmo).

V matematickej logike to, čo stojí na počiatku konzekventného vzťahu a čo tento vzťah (funkciu) riadi, napríklad matematické axiómy.

Z hľadiska teórie poznania pojmy alebo pravdy, ktoré sú v základe každého poznania.

V ontologickom poriadku je primárne to, čo je samo svojim dôvodom bytia a čo sa nedá vysvetliť poukazom na nejakú skoršiu príčinu, napríklad prvú príčinu.

Čo je chronologicky najstaršie. V dôsledku tiež to, z čoho je odvodené niečo iné (napríklad postulát alebo axióm). Čo vykazuje z kvalitatívneho hľadiska relatívne jednoduchú povahu.