Súhrnné označenie gréckych filozofov (podľa juhotalianského mesta Eleá, dnes Castellamare) 7. a 6. st. pr. Kr., ktorí začali premýšľať o bytí, pochybovali o skutočnosti zmeny a zmyslového poznania.

Latinský termín pôvodne znamenal pralátku, „živel“, z ktorého povstal a z ktorého sa skladá svet. V obecnom zmysle zložka niečoho zloženého alebo zmiešaného.

Ako empirické označujeme to, čo pochádza zo skúsenosti (v protiklade k poznaniu racionálnemu či a priori): v tomto zmysle je synonymom kantovského a posteriori.

(z gr. enkyklion, kruhový, uzavretý, úplný, a paideia, výchova): V humanizme názov pre súhrn vzdelanosti, popr. vedomostí.

(z gr. energeia, činnosť, účinnosť): Fyzikálna veličina. U Aristotela ako čin, (akt), uskutočnenie, v protiklade k sile, možnosti (dynamis); v scholastike tomu odpovedá dvojica actus a potentia.

(z gr. ens): Najobecnejšie označenie akéhokoľvek jednotlivého predmetu myslenia vôbec, bez bližšieho určenia. Niekedy znamená myslený predmet alebo prázdnu abstrakciu – a odtiaľ môže mať aj pejoratívny nádych.