To, čím je vedené vedomé jednanie človeka, zamerané na nasadenie vhodných prostriedkov a dosiahnutie určitých vedome vybraných cieľov. Vôľa je viacmenej výrazom túžby – na rozdiel od impulzu a každej organickej motivácie.

Pôvodne teologický pojem, ktorý označuje vnútornú a nezanedbateľnú slobodu (a teda aj zodpovednosť) každého človeka nezávisle na jeho spoločenskom stave. V reformácii M. Luther zdôraznil skutočnosť pádu (hriešnosti), ktorá ľudské jednanie ovplyvňuje: vôľa človeka je tým zotročená.

Postoj toho, kto v opozícii k náboženskej autority odmieta akékoľvek nadprirodzené zjavenie a v náboženskej viere vidí poveru. Voľnomyšlienkári – predtým označovaní tiež ako libertínovia – sú spravidla agnostikmi a veria len v rozum. Dnes už sa výraz používa málo.

(z lat. voluntas, vôľa ): Filozofický smer, ktorý na rozdiel od intelektualizmu, v duševnom živote človeka zdôrazňuje primát praktického rozumu (vôle) pred inteligenciou. Vôľa je základná psychologická funkcia funkcia a jej úloha v poznaní, predovšetkým v oblasti praktického rozumu, je prvoradá.

V biológii sa tak označujú vlastnosti charakterizujúce organizmus od narodenia, na rozdiel od vlastností nadobudnutých, získaných v priebehu života.