Problém vznikania bol vo filozofii nastolený už u predsokratovcov. Zatiaľ čo pre Parmenida nie je existencia súcna zlučiteľná so zmenou, ktorá k vznikaniu patrí, a vznikanie je púhym zdaním, pre Hérakleita naopak nie je nič stáleho, „všetko plynie“ a všetko je podriadené vznikaniu, ktoré spočíva v nepretržitej premene vecí.

Termín neurčitého významu, ktorý však vyjadruje jednu zo základných myšlienkových operácií: schopnosť zahrnúť dva alebo viac objektov na základe spoločného puta do jedného aktu myslenia, predovšetkým, keď tieto objekty patria do tej istej kategórie.