/lat./ odb. tvoriaci varianty;

-y ž. /lat./ 1. obmena, rozmanitosť, rôznosť, pestrosť

Večnosť sa bežne chápe ako nekonečné trvanie, ako čas plynúci buď lineárne alebo niekedy cyklicky (večný návrat), bez počiatku alebo konca (naturalizmus, dialektický materializmus). Filozofia večnosť spája s nečasovosťou, s tým, čo nepodlieha ani vzniku ani zániku.

Každé prepracované a obecné rozumové poznanie, vychádzajúce z pozorovania, rozvažovania alebo experimentu, sa nazýva veda. Stojí v protiklade predovšetkým voči bezprostrednému názoru či poznatku. „Veda nie je o jednotlivom“ (Aristoteles). Predmetom vedy je teda odhaľovanie a formulovanie zákonov, ktorými sa riadia javy, a potom zostavenie teórií z týchto zákonov.

Obecné synonymum poznania alebo vedy. V prísnom slova zmysle by sa malo používať len pre označenie systematického súboru poznatkov, ktorý nie je prípadne totožný s vedou: v takomto prípade by sa mohlo jednať o filozofiu.

(z lat. conscientia; latinská etymológia navodzuje predstavu poznania, respektíve vedenia): Vedomie ako „bezprostredná danosť“ vymedzuje ponajprv prítomnosť subjektu voči sebe samému a jeho vzťah k svetu.